Axiomatic Explanation of the Self-Liquidating Time Model - Version 2.0

[EN] This paper presents the Self-Liquidating Time Model (SLTM), an axiomatic theoretical framework that defines the universe as a self-regulating causal system incapable of sustaining logical contradictions. The model proposes that any physical intervention in the past inevitably generates causal inconsistency, which is resolved through the elimination of the traveler's original worldline while preserving the causal consequences of the intervention. Organized into six thematic chapters, the model establishes a comprehensive system of axioms describing the continuity of reality, the mechanics of temporal intervention, causal reconstruction, memory and observation, higher-order consequences of time travel, and its personal and ethical implications. It argues that temporal paradoxes, perfectly repeating causal loops, and stable physical time travel cannot exist within a causally consistent universe. Rather than presenting time travel as a practical means of altering history, the SLTM concludes that any attempt to intervene in the past inevitably reconstructs reality, eliminates the original traveler, and produces irreversible consequences for the subsequent development of civilization. [SK] Tento príspevok predstavuje Samolikvidačný model času (SMČ), axiomatický teoretický rámec definujúci vesmír ako samoregulujúci sa kauzálny systém, ktorý nepripúšťa existenciu logických rozporov. Model predpokladá, že každý fyzický zásah do minulosti nevyhnutne vytvára kauzálnu nekonzistenciu, ktorá je odstránená elimináciou pôvodnej svetovej línie cestovateľa pri súčasnom zachovaní kauzálnych dôsledkov vykonaného zásahu. Model je systematicky usporiadaný do šiestich tematických kapitol, ktoré prostredníctvom súboru axióm opisujú kontinuitu reality, mechanizmus časového zásahu, kauzálnu rekonštrukciu, správanie pamäte a pozorovania, vyššie dôsledky cestovania v čase a jeho osobné i etické aspekty. Model dospieva k záveru, že časové paradoxy, dokonale uzavreté kauzálne slučky ani stabilné fyzické cestovanie do minulosti nemôžu v kauzálne konzistentnom vesmíre existovať. SMČ preto nepredstavuje cestovanie v čase ako prostriedok na vedomú zmenu dejín, ale ako proces, ktorý nevyhnutne vedie ku kauzálnej rekonštrukcii reality, eliminácii pôvodného cestovateľa a vzniku nezvratných dôsledkov pre ďalší vývoj civilizácie.